Dnes, keď sme s manželkou boli nakupovať v okresnom meste, stretli sme jednu tetu. Nebola to tá skutočná teta, ale teta z dediny, kde bývame. Istotne chápete, prečo ju pomenujem teta.
Tá, sa nás začala vypytovať ako sa máme, čo robíme a potom prišiel rad na nás. A tak sme prišli aj na to, že naša teta má z nákupného centra namierené do strediskovej dediny, aby si dala predpísať lieky. Každý vie ako to u lekára beží. Ja to dnes beriem trošku z nadhľadom, pretože preplnené čakárne dýchajú nielen neadekvátnym množstvom škodlivých baktérií a vírusov, či ľudovo povedané bacilov, ale aj dusnou atmosférou každého, kto si uchytí aké také miesto v poradí alebo na lavičke. Sem tam sa stane, že dôjde niekto a novinami v rukách, knihou, krížovi, či iným zabíjačom času filtrujúc všetko okolo seba. Píšem o tom preto, že som aj ja prešiel na tento systém čakania a musím potvrdiť, že párkrát sa mi stalo, že ma sestrička zavolala dovnútra "v tom najlepšom".
Sami viete, tí ktorí radi čítajú, že rozčítané stránky, ak sa pretrhnú už to nie je ono a tak sme sa našej tety opýtali, či už je zapísaná u svojej doktorky. Tá nám povedala, že nie, lebo doobedu by tam bolo aj tak veľa ľudí. Ale okolo obeda sa to tam postupne vyprázdni. Nuž navrhli sme jej, že ju cestou tam zoberieme nech nechodí autobusom, kde ju často bolí noha.
Nasadli sme do auta. Novinky, fámy, klebety proste všetky informácie, ktoré preleteli medzi prednými a zadnými sedadlami boli nové, či so 100% istotou, to teda neviem, ale kto by si vymýšľal :). V jednom momente som bol zvedavý, ku ktorému doktorovi chodí, keďže tam boli dvaja (a ja som tiež zdravotnícky pracovník). Odpovedala mi, že k tej mladej doktorke, Ďalšia otázka prečo, bola zbytočná. Hneď povedala, lebo sklamal moju dôveru. A pokračovala ... "vieš, mňa tá noha už dlho bolí. Možno dva roky a furt keď prídem k nemu ta mi len napíše lieky a tie lieky nie sú dobré. Tak som chcela od neho injekciu, ale on mi povedal, že keď budem brať tie lieky tak mi tu injekciu netreba. Preto som išla vedľa k tej mladej doktorke. Ona mi ráno dala injekciu a poobede som už mohla kopať zemiaky."
Záver z pohľadu tety: Doktorka je lepšia, preto chodí k nej.
Záver z pohľadou doktora: Môžem si domyslieť.
Záver z môjho pohľadu: Chronické ochorenia sa liečia v určitých fázach a začínajú sa určitými stupňami podávania liekov. Ak tie postupne nezaberajú, dávka sa postupne zvyšuje ako aj postupne sa pridávajú lieky s iným účinkom, kým sa neprejde k injekčnej forme atď. U našej "tety" sa mohlo stať to, že v danom momente, ak užívala pravidelne lieky jej tá injekčná forma zabrala, ale na druhej strane, si musí(me) uvedomiť, že ku chronickej bolesti patrí aj šetrenie, kľud a iné nefarmokologické liečebné postupy, ktoré ona svojou prácou na poli určite "nezanedbala".
A vlastne, prečo si išla predpísať lieky na bolesť???